Naša značka: 254/2013
Krajský súd Banská Bystrica
Žaloba
žalobcu I.: JUDr. Maroš Uhaľ
nar. 30.09.1970
bytom Na Dolinke 1683/3, 962 31 Sliač
štátny občan SR
žalobcu II.: Obyvatelia pre Sliač, občianske združenie
so sídlom Letecká 2, 962 31 Sliač
zastúpený: Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o.
JUDr. Maroš Uhaľ, advokát a konateľ
so sídlom Námestie SNP 6/11, 960 01 Zvolen
IČO: 47 236 655
Spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu
Banská Bystrica, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 21221/S
uhal@uhal.biz
Telefón: 045/524 91 41, Fax: 045/524 91 44
Bankové spojenie: Tatra banka, a. s., č. ú. 2928888907/1100
žalovaný: Obvodný úrad životného prostredia Zvolen
so sídlom Námestie SNP 96/50, 960 01 Zvolen
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia zo dňa 18.07.2013, Č. j.: A/2013/00876/Rozh/Mar
Doručenie: 2x na adresu
Prílohy: podľa textu
Plnomocenstvo
Žalovaný vydal Rozhodnutie zo dňa 18.07.2013, Č. j.: A/2013/00876/Rozh/Mar (ďalej aj „rozhodnutie“), ktorým rozhodol, že navrhovaný strategický dokument „Územný plán mesta Sliač – zmeny a doplnky č. 6“ (ďalej aj „strategický dokument“) sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o posudzovaní“).
Dôkaz: Rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Zvolen
zo dňa 18.07.2013
Žalovaný rozhodol o strategickom dokumente na základe návrhu obstarávateľa Mesta Sliač v zisťovacom konaní podľa § 7 zákona o posudzovaní.
Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovaného podávame podľa § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nasledovnú
žalobu,
ktorou napádame rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu.
Máme za to, že rozhodnutie je nezákonné a vyplývajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci.
I.
Mesto Sliač ako obstarávateľ predložil žalovanému podľa § 5 ods. 1 zákona o posudzovaní oznámenie o vypracovaní strategického dokumentu. Obsahom strategického dokumentu je v zmysle bodu B. 2.1. ods. 6 a bodu B.2.2. ods. 1 25.3. textovej časti návrhu územného plánu mesta Sliač plánovanie výstavby rýchlostnej cesty „R2 Zvolen západ – Zvolen východ“, tzv. severného obchvatu mesta Zvolen cez katastrálne územie Sliač/Ležiak, Strelnica a Sliačska dolina.
Podľa § 6 ods. 5 zákona o posudzovaní: „Dotknutá obec informuje do troch pracovných dní od doručenia oznámenia podľa odseku 2 o ňom verejnosť spôsobom v mieste obvyklým a zároveň oznámi, kde a kedy možno do oznámenia nahliadnuť, robiť si z neho odpisy, výpisy alebo na vlastné náklady zhotoviť kópie; oznámenie musí byť verejnosti prístupné najmenej po dobu 14 dní od jeho doručenia.“
Následne Mesto Sliač podľa § 6 ods. 5 zákona o posudzovaní zverejnilo na svojej internetovej stránke Oznam, ktorým oznámilo verejnosti prerokovanie návrhu územného plánu mesta Sliač – zmeny a doplnky č. 6 (ďalej aj „územný plán“) v termíne od 06.06.2013 do 05.07.2013. Mesto Sliač v ozname vyzvalo verejnosť, aby podala pripomienky k návrhu územného plánu v termíne do 05.07.2013.
Dôkaz: Oznámenie Mesta Sliač o prerokovaní územného plánu
Žalobca I. je obyvateľ mesta Sliač, ktorý na základe oznámenia podal v určenom termíne Pripomienky a námietky k územnému plánu mesta Sliač – zmeny a doplnky č. 6 zo dňa 03.07.2013. Súčasne so žalobcom I. boli dňa 03.07.2013 podané Pripomienky a námietky k návrhu územného plánu mesta Sliač – zmeny a doplnky č. 6 a petícia Petičného výboru ako aj na petícii podpísaných obyvateľov Mesta Sliač proti výstavbe rýchlostnej komunikácie „R2 Zvolen západ – Zvolen východ trasa C3 alebo C5“ (ďalej aj „námietky“). V námietkach žalobcu I. a Petičného výboru bolo namietané, že návrh strategického dokumentu je v rozpore so záujmami obyvateľov mesta Sliač. Petičný výbor v námietkách uviedol, že: „V tesnej blízkosti vyššie uvedených území sa nachádzajú Kúpele Sliač a Kováčová…. Severný obchvat R2 cez uvedené územia, bez ohľadu nato akým spôsobom bude realizovaný (trasa C3 alebo C5), vzhľadom na svoju náročnosť predstavuje jednak priamy a vážny zásah do životného prostredia, konkrétne do Sliačskej doliny, Ležiak, Strelnica, kde sa nachádzajú unikátne ložiská minerálnych vôd na druhej strane dôjde k mimoriadnemu zvýšeniu hlučnosti v meste Sliač.
Podotýkame, že do dnešného dňa podpísalo petíciu proti výstavbe rýchlostnej komunikácie 1.440 (tisícštyristoštyridsať) osôb, v prevažnej miere obyvateľov mesta Sliač.“
Dôkaz: Pripomienky JUDr. Maroša Uhaľa k návrhu územného plánu mesta Sliač – zmeny a doplnky č. 6
Pripomienky a námietky k návrhu územného plánu mesta Sliač – zmeny a doplnky č. 6 a petícia Petičného výboru ako aj na petícii podpísaných obyvateľov Mesta Sliač proti výstavbe rýchlostnej komunikácie „R2 Zvolen západ – Zvolen východ trasa C3 alebo C5“
Žalobca I. ako aj Petičný výbor záverom svojich námietok vyslovili názor (ktorý v prípade Petičného výboru reprezentoval názor podpísaných osôb), že nesúhlasia s návrhom územného plánu mesta Sliač, ktorý je ako komplexný urbanistický výkres a výkres riešenia verejného dopravného vybavenia návrhu zmien a doplnkov č. 6 zverejnený na úradnej tabuli Mestského úradu Mesta Sliač.
Z dôvodu lepšej ochrany záujmov obyvateľov mesta Sliač v predmetnej veci, aby snaha obyvateľov mesta Sliača vyjadrená petíciou nebola bezpredmetná, Petičný výbor spolu so žalobcom I. založili žalobcu II. ako občianske združenie s dátumom registrácie 23.08.2013.
Žalobca II. je dobrovoľným združením založeným podľa ustanovení zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov (ďalej aj „združenie“). Cieľom činnosti žalobcu II. je ochrana záujmov obyvateľov mesta Sliač a jeho okolia pri akomkoľvek zasahovaní do životného prostredia, prírody a krajiny, prírodných liečivých zdrojov a prameňov nachádzajúcich sa v tomto meste a jeho okolí, ako aj ochrana iných oprávnených záujmov obyvateľov mesta Sliač.
Dôvodom založenia žalobcu II. bola plánová výstavba rýchlostnej cesty R2 Zvolen západ – Zvolen východ, ktorá má viesť cez územie mesta Sliač a jeho okolia. Žalobca II. spolu s petičným výborom zastupuje záujmy obyvateľov mesta Sliač a iných osôb, ktoré sú proti plánovanej výstavbe vyššie uvedenej rýchlostnej cesty, o čom svedčí aj prebiehajúca petícia, ktorú podpísalo do dnešného dňa 1668 osôb.
II.
Žalobca I., žalobca II. a Petičný výbor predstavujú podľa § 6a zákona o posudzovaní tzv. zainteresovanú verejnosť, oprávnenú zúčastňovať sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu.
Žalobca I., žalobca II. a petičný výbor rovnako predstavujú v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie tzv. zainteresovanú verejnosť podľa článku 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zo dňa 25.06.1998 (ďalej aj „dohovor“), ktorého zmluvnými stranami sa stala Slovenská republika ako aj Európske spoločenstvá.
Podľa článku 2 ods. 4 a 5 dohovoru: „4. „Verejnosť“ znamená jednu alebo viac fyzických alebo právnických osôb a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou ich združenia, organizácie alebo skupiny.
5. „Zainteresovaná verejnosť“ znamená verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia, alebo sa o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podnecujúce k ochrane životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa o rozhodovací proces.“
Záujem mimovládnej organizácie (občianske združenie), ak spĺňa požiadavky podľa článku 2 ods. 5 dohovoru, sa považuje za tzv. dostatočný záujem podľa článku 9 ods. 2 písm. a) dohovoru.
Žalobca I. a žalobca II. reprezentujú záujmy obyvateľov mesta Sliač, ktorých sa má predmetná výstavba priamo dotknúť, keďže sa plánuje katastrálnom území mesta Sliač ako aj kúpeľov Sliač a Kováčová. Majú dostatočný záujem na rozhodovaní o posudzovaní vplyvu na životné prostredie. Proces posudzovania vplyvu na životné prostredie ich tak priamo ovplyvňuje a podanými pripomienkami a podpísanou petíciou preukazujú dostatočný záujem v predmetnom konaní, tak ako je to uvedené v článku 2 ods. 5 dohovoru.
III.
Dohovor priznal v článku 9 špecifické postavenie združeniam osôb, ktorých cieľom je chrániť životné prostredie. Podľa dohovoru majú mať združenia osôb také postavenie, ktoré by im umožňovalo účinne sa zúčastniť konania o posudzovaní vplyvu na životné prostredie a v prípade porušenia zákona domáhať sa nápravy na nezávislom orgáne, resp. súde.
Podľa článku 9 dohovoru: „2. Každá strana, v rámci svojho vnútroštátneho práva, zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti
a) majúci dostatočný záujem alebo, alternatívne,
b) ak pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy strany upravujúce správne konanie požadujú ako predbežnú podmienku, mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia, podliehajúc článku 6 a v prípadoch stanovených vnútroštátnym právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3, a iným relevantným ustanoveniam tohto dohovoru.
O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, bude rozhodnuté v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva a v súlade s cieľom dať zainteresovanej verejnosti široký prístup k spravodlivosti v rámci rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru. Na tento účel sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá spĺňa požiadavky uvedené v článku 2 ods. 5, považuje za dostatočný na účely písmena a). Tieto organizácie budú považované za také, ktorých práva môžu byť porušené na účely písmena b).
3. Naviac, bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.
4. Naviac, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane prikázaných úľav, ak sú vhodné, a musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé. Rozhodnutia podľa tohto článku budú vydávané alebo zaznamenané písomne. Rozhodnutia súdov a, kedykoľvek je to možné, aj iných orgánov budú verejne prístupné.
5. S cieľom posilniť účinnosť ustanovení tohto článku každá strana zabezpečí, aby bola verejnosť informovaná o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu, a zváži vytvorenie vhodných podporných mechanizmov s cieľom odstrániť alebo znížiť finančné a iné bariéry v prístupe k spravodlivosti.“
Článok 9 ods. 2 dohovoru zabezpečuje, aby členovia zainteresovanej verejnosti mali prístup k procesu preskúmania súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom za účelom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúceho článku 6 dohovoru v prípadoch ustanovených vnútroštátnym právom.
Rozhodnutie žalovaného o neposudzovaní strategického dokumentu, ktorým posúdil vplyv plánovanej výstavby diaľnice R2 Zvolen západ – Zvolen východ na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní podlieha článku 6 dohovoru tak ako to predpokladá článok 9 ods. 2 písm. b) dohovoru.
Podľa článku 6 dohovoru (účasť verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach) : „Každá strana:
a) bude uplatňovať ustanovenia tohto článku vo vzťahu k rozhodnutiam či povoliť navrhované činnosti uvedené v prílohe I.“
V prílohe I. dohovoru – zoznam činností uvedených v článku 6 odsek 1 písm. a) je v bode 8. pod písm. b) uvedená výstavba diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Strategický dokument, ktorého predmetom je plánovaná výstavba rýchlostnej cesty R2 Zvolen západ – Zvolen východ je výstavbou diaľnic a ciest pre motorové vozidlá.
Rovnako v článku 9 ods. 3 dohovoru je upravené právo členov verejnosti, spĺňajúcej podmienky vnútroštátneho práva, napadnúť akékoľvek úkony alebo postup orgánov verejnej moci a súkromných osôb, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom.
Vyššie uvedené ciele dohovoru boli implementované do smernice 2003/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 26.05.2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia, a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti, smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES (ďalej aj „smernica 2003/35/ES“).
Podľa článku 2 ods. 1 smernice 2003/35/ES: „Na účely tohto článku „verejnosť“ znamená jednu alebo viac fyzických alebo právnických osôb a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou ich združenia, organizácie alebo skupiny.“
Podľa článku 2 ods. 1 smernice 2003/35/ES: „Členské štáty zaistia, aby verejnosť dostala včasné a účinné príležitosti zúčastniť sa prípravy a zmeny alebo revízie plánov alebo programov, ktorých vytvorenie sa vyžaduje v predpisoch uvedených v prílohe I.“
S týmto cieľom zaistia, aby:
b) verejnosť bola oprávnená vyjadriť pripomienky a stanoviská, ak sú ešte otvorené všetky možnosti, pred uskutočnením rozhodnutí o plánoch a programoch;
c) pri uskutočňovaní rozhodnutí boli riadne vzaté do úvahy výsledky účasti verejnosti;“
Článkom 3 smernice 2003/35/ES sa dopĺňa smernica Rady 85/337/EHS zo dňa 27.06.1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej aj „smernica 85/337/EHS). Vložením článku 10a do smernice 85/337/EHS došlo k prebratiu článku 9 dohovoru podstate v rovnakom znení.
Vyššie uvedené smernice predstavujú implementáciu Aarhuské dohovoru do práva Európskej únie. Upravujú zároveň proces posudzovania vplyvov na životné prostredie na úrovni Európskej únie a predstavujú cieľ, ktorý je potrebné dosiahnuť vnútroštátnou úpravou členských štátov.
Právo zainteresovanej verejnosti napadnúť úkony alebo postup orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom v podmienkach Slovenskej republiky upravuje v piatej časti druhej hlavy Občiansky súdny poriadok.
Podľa § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.“
Podľa § 250 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku: „(1) Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
(2) Žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.“
Dôvodová správa k zákonu č. 384/2008 Z. z., ktorým bol novelizovaný § 250 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvádza, že: „Cieľom navrhovaného ustanovenia je umožniť plnohodnotne sa zúčastniť súdneho konania aj účastníkovi správneho konania, ktorý síce nie je navrhovateľom, ale zrušením rozhodnutia správneho orgánu by mohli byť jeho práva a povinnosti dotknuté. Právna úprava je tiež reakciou na požiadavky Aarhuského dohovoru.
IV.
Zainteresovaná verejnosť má podľa § 6a ods. 5 zákona o posudzovaní právo podať písomné stanovisko k posudzovaniu vplyvu strategického dokumentu na životné prostredie. Žalobca I. ako aj petičný výbor (v súčasnosti reprezentovaný žalobcom II.) takéto stanovisko podali v lehote, ktorú určilo Mesto Sliač vo svojom oznámení a to dňa 03.07.2013.
V poučení napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.07.2013 však bolo v časti zhrnutie uvedené, že: „Verejnosť sa v priebehu zisťovacieho konania k zverejnenému oznámeniu nevyjadrila.“
Žalobca I. ako aj petičný výbor podali svoje námietky k navrhovanému strategickému dokumentu v stanovenej lehote. Žalobca I. ako aj petičný výbor konali podľa pokynov Mesta Sliač, ktoré malo doručené stanoviská zainteresovanej verejnosti doručiť žalovanému. Vyplýva to aj z grafického znázornenia procesu posudzovania strategického dokumentu zverejneného na internetovej stránke www.enviroportal.sk, ktoré zriadilo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.
Dôkaz: grafické znázornenie posudzovania strategického dokumentu na životné prostredie
Ako vyplýva z ustanovení dohovoru, smernice 2003/35/ES a smernice 85/337/EHS v konaní o posudzovaní strategického dokumentu na životné prostredie so žalobcom I., žalobcom II a Petičným výborom sa malo jednať ako so zainteresovanou verejnosťou s osobitnými právami počas rozhodovania s právom podať opravný prostriedok resp. žalobu proti samotnému rozhodnutiu. Vnútroštátne predpisy týkajúce sa posudzovania strategického dokumentu na životné prostredie (2. časť zákona o posudzovaní vplyvu) nedostatočne upravujú účasť zainteresovanej verejnosti v predmetnom konaní. Požiadavka článku 9 ods. 2 a ods. 3 dohovoru týkajúca sa prístupu k spravodlivosti, ktorá bola implementovaná do smernice 2003/35/ES a smernice 85/337/EHS nebola vnútroštátnym právnym poriadkom Slovenskej republiky naplnená.
„V súlade s ustálenou judikatúrou v prípade neexistencie právnej úpravy v danej oblasti na úrovni Spoločenstva majú byť vo vnútroštátnom právnom poriadku každého členského štátu určené príslušné súdy a upravené procesné náležitosti týkajúce sa žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Spoločenstva“ (Impact, C-268/06, 15.04.2008, Zb. s. I-2483, bod 44)
„Pri použití vnútroštátneho práva, najmä ustanovení právnej úpravy špeciálne prijatej na vykonanie požiadaviek vyplývajúcich zo smernice, musí vnútroštátny súd vykladať vnútroštátne právo v najvyššej možnej miere v zmysle znenia a cieľov tejto smernice, aby sa dosiahol ňou sledovaný výsledok.“ (Impact, C-268/06, 15.04.2008, Zb. s. I-2483, bod 98)
„Vnútroštátne orgány aplikácie práva majú v rámci svojich právomocí vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, aby sa zabezpečila úplná účinnosť smernice a dosiahnutie jej cieľa.“ (Adeneler, C-212/06, 04.07.2006, Zb. s. I-6057, bod 111)
Žalobca I. a žalobca II. neboli v konaní o posudzovaní vplyvu strategického dokumentu na životné prostredie účastníkom konania, ale iba tzv. zainteresovaná verejnosť podľa § 6a zákona o posudzovaní. Takéto procesné postavenie im v našom právnom poriadku znemožňuje realizovať oprávnenia vyplývajúce z dohovoru a smerníc 2003/35/ES, 85/337/EHS a teda práva vyplývajúce z práva Európskej únie.
Máme za to, že vyššie uvedené smernice upravujúce prístup zainteresovanej verejnosti k spravodlivosti jednoznačne určujú cieľ dohovoru, ktorý vo vnútroštátnej právnej úprave Slovenskej republiky nebol dostatočne naplnený. Zákon o posudzovaní vplyvu v konaní o posudzovaní strategického dokumentu vo svojom § 6a nehovorí o tom, že by zainteresovaná verejnosť bola účastníkom predmetného konania s právom právo podávať voči rozhodnutiu opravné prostriedky, resp. žaloby o preskúmanie rozhodnutia na vnútroštátnom súde.
Vzhľadom na to je potrebné, aby súd v danom konaní vyložil vnútroštátneho právo tak, aby sa zabezpečila úplná účinnosť Aarhuského dohovoru, smerníc 2003/35/ES, 85/337/EHS a cieľa, na ktorý boli prijaté.
Na základe toho požadujeme, aby súd eurokonformne vyložil ustanovenie § 250 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku, ako aj § 6a zákona o posudzovaní týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku (žaloby o preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia), ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v súlade s cieľmi článku 9 ods. 2 a 3 dohovoru, článku 10a smernice 85/337/EHS, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Únie, aby mohli žalobca I. a žalobca II. napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci konania o posudzovaní strategického dokumentu na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní, ktoré je v rozpore s právom Únie a vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.
V obdobnej veci už judikoval aj Súdny dvor Európskej únie pod sp. zn. C-240/09, podľa ktorého: „Článok 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 nemá priamy účinok v práve Únie. Prináleží však vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v súlade tak s cieľmi článku 9 ods. 3 tohto dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Únie, aby mohla organizácia na ochranu životného prostredia, akou je Lesoochranárske zoskupenie VLK, napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Únie v oblasti životného prostredia.“
Na základe vyššie uvedeného rozhodnutia vydal Najvyšší súd SR rozsudok zo dňa 07.07.2011, pod sp. zn. 3 Sžp/46/2009, podľa ktorého: „Vychádzajúc z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 zo dňa 08.03.2011, keďže predmetom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného aj v tejto veci je rovnaká otázka, ktorou sa Súdny dvor Európskej únie zaoberal v predmetnom rozsudku, aj keď článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru nemá priamy účinok v práve Európskej únie, s cieľom umožniť účinnú ochranu životného prostredia vyplývajúcu z práva Európskej únie, v predmetnom prípade zo smernice o biotopoch, keďže správne konanie sa týkalo poskytnutia výnimky z režimu ochrany takého druhu ako medveď hnedý, ktorý je uvedený v prílohe IV, bod a/ smernice o biotopoch, takže podľa článku 12 tejto smernice podlieha prísnej ochrane, v prípade ktorej možno udeliť výnimku iba za podmienok stanovených v článku 16 tejto smernice, je potrebné v správnom konaní postupovať tak, aby žalobca ako združenie na ochranu životného prostredia mohol podať žalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Európskej únie, teda priznať mu postavenie účastníka správneho konania.“
K aktívnej legitimácii žalobcu II. ešte dodávame, že žalobca spĺňa podmienky, ktoré sú ustanovené pre tzv. zainteresovanú verejnosť podľa článku 2 ods. 5 dohovoru a článku 1 ods. 2 smernice 85/337/EHS. Žalobca II. vznikol za účelom ochrany záujmov obyvateľov mesta Sliač, na podnet petičného výboru, ktorý zorganizoval petíciu obyvateľov mesta Sliač proti plánovanej výstavbe rýchlostnej cesty R2 Zvolen západ – Zvolen východ. Žalobca II. vznikol aj preto, lebo petičný výbor nemá právnu subjektivitu a preto sa nemôže aktívne zúčastňovať konaní pred orgánmi verejnej moci v predmetnom veci.
Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-263/08 vyslovil súdny dvor právny názor, podľa ktorého: „Dotknutá verejnosť v zmysle článku 1 ods. 2 a článku 10a smernice 85/337, zmenenej a doplnenej smernicou 2003/35, musí mať právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým orgán patriaci do súdneho systému členského štátu rozhodol o žiadosti o povolenie projektu bez ohľadu na úlohu, ktorú mohla mať v rámci skúmania tejto žiadosti zúčastnením sa na konaní pred týmto orgánom a vyjadrením sa pri tejto príležitosti k veci.“ Upozorňujeme na stanovisko generálnej advokátky ELEANOR SHARPSTON zo dňa 02.07.2009, z ktorého súd vychádzal pri rozhodovaní o veci samej: „43. Tieto organizácie teda majú automaticky právo na prístup k spravodlivosti. Domnienka nedávno zavedená uvedeným článkom 1 ods. 2 v prospech organizácií na ochranu životného prostredia, ktorý sa uplatňuje v spojení s článkom 10a, umožňuje týmto organizáciám využívať priaznivejší režim, ako je ten, ktorý môžu využívať fyzické alebo právnické osoby, ktoré sa nevenujú podpore ochrany životného prostredia.
44. V konečnom dôsledku má mimovládna organizácia, ktorá sa zúčastňuje na správnom konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ako „dotknutá verejnosť“, rovnako rozsiahlu aktívnu legitimáciu, pokiaľ sa rozhodne napadnúť rozhodnutie orgánov na súde. Prístup k týmto súdom však nevyplýva z predchádzajúcej účasti vo fáze správneho konania. Zo znenia článku 10a skôr vyplýva, že sa môže uplatniť, pokiaľ organizácia na ochranu životného prostredia spĺňa podmienky článku 1 ods. 2 a získa status „dotknutej verejnosti……………….. Pokiaľ sú splnené podmienky článku 1 ods. 2, majú tieto organizácie status „dotknutej verejnosti“. Majú teda právo na prístup k informáciám a právo zúčastniť sa na správnej fáze, ako aj na prístup k spravodlivosti s cieľom napadnúť rozhodnutia správnych orgánov.
52. Mimovládna organizácia na ochranu životného prostredia, ktorá spĺňa podmienky „dotknutej verejnosti“ v zmysle článku 1 ods. 2 predmetnej smernice, má však automaticky právo obrátiť sa na súd podľa článku 10a tejto smernice.“
Žalobca II. spĺňa podmienky zainteresovanej verejnosti podľa § 6a zákona o posudzovaní ako aj článku 2 ods. 5 dohovoru a smerníc 2003/35/ES, 85/337/EHS. Je preto aktívne legitimovaný v predmetnom konaní.
V.
Máme za to, že pri výklade právnych predpisov sa nemá prihliadať len na textové znenie zákona, ale pri ich aplikácii a výklade sa musí brať do úvahy účel a cieľ, pre ktorý boli prijaté.
Náš právny názor vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 23.05.2013, č. k. IV. ÚS 71/2013- 36, podľa ktorého: „K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.“
Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bol prijatý na základe implementácie právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
Podľa § 66 zákona o posudzovaní: „Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 16.“
Podľa prílohy č. 16 zákona o posudzovaní: „1. Smernica Rady 85/337/ES z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov niektorých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú.v. ES L 175, 5.7.1985) v znení smernice Rady 97/11/ES z 3.marca 1997, ktorou sa mení smernica Rady 85/337/ES o posudzovaní vplyvov niektorých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú.v. ES L 73, 14.3.1997) a v znení smernice 2003/35/ES Európskeho parlamentu a Rady z 26. mája 2003, ktorou sa zabezpečuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti smernice Rady 85/337/ES a 96/61/ES (Ú.v. EÚ L 156, 25.6.2003).
2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní vplyvov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú.v. ES L 197/3, 21.7.2001).
3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (Ú.v. EÚ L 140, 5.6.2009).
Účelom prijatého zákona o posudzovaní bolo poskytnutie účasti zainteresovanej verejnosti na posudzovaní vplyvov strategických dokumentov a činností na životné prostredie tak, ako to je vyjadrené v uvedenom dohovore a smerniciach Európskej únie. Ak však medzinárodný dohovor a súčasne právny akt Európskej únie poskytuje viac práv resp. väčší rozsah práv ako vnútroštátny právny predpis členského štátu Únie, je potrebné tento predpis vykladať v čo najväčšej miere s právnym aktom Európskej únie tak, aby bol dosiahnutý účel, na ktorý bol prijatý. Túto skutočnosť preto musí vnútroštátny súd zohľadniť v rámci svojej rozhodovacej činnosti.
„V tejto súvislosti, ako vyplýva z ustálenej judikatúry, procesné podmienky žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, nesmú byť menej výhodné ako procesné podmienky týkajúce sa podobných žalôb vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie) a nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie (zásada efektivity)“ Impact, C-268/06, 15.04.2008, Zb. s. I-2483, bod 46).
VI.
Podľa § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.“
Podľa § 4 ods. 1 zákona o posudzovaní: „Predmetom posudzovania vplyvov strategických dokumentov je strategický dokument pripravovaný pre oblasť poľnohospodárstva, lesníctva, rybárstva, priemyslu, energetiky, dopravy, odpadového hospodárstva, vodného hospodárstva, telekomunikácií, cestovného ruchu, územného plánovania alebo využívania územia, regionálneho rozvoja a životného prostredia, ako aj strategický dokument spolufinancovaný Európskou úniou, ktoré majú pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie a zároveň vytvárajú rámec na schválenie niektorej z navrhovaných činností uvedených v prílohe č. 8 okrem strategických dokumentov, ktoré určujú využívanie malých území na miestnej úrovni.“
V druhej časti zákona o posudzovaní je upravené konanie o posudzovaní vplyvu strategického dokumentu na životné prostredie. Zákon tu rozdeľuje posudzovanie strategického dokumentu na tzv. povinné posudzovanie (§ 4 ods. 1) a posudzovanie na základe výsledkov zisťovacieho konania podľa § 7 zákona o posudzovaní.
Podľa § 7 ods. 1 zákona o posudzovaní: „Ak ide o strategické dokumenty uvedené v § 4 ods. 2 a 3, vykoná príslušný orgán na základe oznámenia predloženého obstarávateľom zisťovacie konanie, či sa strategický dokument bude posudzovať podľa tohto zákona.“
Príslušný orgán (žalovaný) musí povinne posudzovať strategický dokument v prípade, ak strategický dokument spĺňa podmienky uvedené v § 4 ods. 1 zákona o posudzovaní. Musí ísť o dokument spadajúci do aspoň jednej z oblastí uvedenej v tomto ustanovení, má významný vplyv na životné prostredie a zároveň vytvára rámec na schválenie niektorej z navrhovaných činností uvedených v prílohe č. 8 zákona.
V prípade, ak strategický dokument nespĺňa uvedené podmienky, príslušný orgán určí na základe výsledkov zisťovacieho konania, či sa dokument bude posudzovať alebo nie. To či strategický dokument bude povinne podliehať posudzovaniu alebo bude posudzovaný až na základe rozhodnutia príslušného orgánu vyplývajúceho z výsledkov získaných v zisťovacom konaní definuje aj samotná príloha č. 8 zákona. Príloha č. 8 zákona o posudzovaní pri každej z navrhovaných činností určuje, či navrhovaná činnosť podlieha pod písm. A – povinné posudzovanie, alebo pod písm. B – zisťovacie konanie.
Predmetný strategický dokument – predložený územný plán, je dokumentom v oblasti územného plánovania, ktorého súčasťou je návrh plánu výstavby rýchlostnej cesty R2 Zvolen západ – Zvolen východ. Podľa prílohy č. 8 zákona o posudzovaní, tabuľka č. 13 s názvom Doprava a telekomunikácie, hneď na prvom mieste určuje, že diaľnice a rýchlostné cesty vrátane objektov podliehajú pod časť A – povinné hodnotenie bez limitu. Niet preto pochybností o tom, že predložený strategický dokument musí byť povinne posudzovaný.
Napriek uvedeným skutočnostiam bolo rozhodnutie žalovaného vydané na základe zisťovacieho konania podľa § 7 zákona o posudzovaní aj napriek tomu, že príloha č. 8 zákona o posudzovaní, tabuľka 13 jednoznačne určuje povinné posudzovanie bez limitu.
Máme za to, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.07.2013, podľa ktorého sa predložený strategický dokument nebude posudzovať, je z vyššie uvedeného dôvodu nezákonné. Žalovaný konal v rozpore so zákonom, keď namiesto toho, aby začal povinné konanie o posudzovaní strategického dokumentu na životné prostredie, vykonal zisťovacie konanie a na základe jeho výsledkov strategický dokument odmietol posudzovať.
VII.
Poukazujeme na to, že výstavba rýchlostnej cesty R2 Zvolen západ – Zvolen východ predstavuje zložitý komplex výstavby, v ktorom je zakomponovaný cestný tunel v dĺžke cca. 2 km. V danom prípade sa tak jedná o priamy a vážny zásah do životného prostredia, konkrétne do Sliačskej doliny, Ležiak, Strelnica, kde sa nachádzajú unikátne ložiská minerálnych vôd. Plánovaná výstavba rýchlostnej cesty sa má uskutočniť v tesnej blízkosti ochranného pásma I. a II. podľa §§ 27 a 28 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách.
Zachovanie prírodných liečivých prameňov a kúpeľných rehabilitačných centier je vo verejnom záujme. Verejný záujem predstavuje jednak záujem štátu na zachovaní prírodných liečivých zdrojov, priaznivého životného prostredia a kúpeľov celosvetového významu ako je to uvedené v Ústave SR, v zákonoch v oblasti životného prostredia a zároveň záujem osôb na dotknutom území.
Podľa článku 44 Ústavy SR: „(1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie.
(2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.
(3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.
(4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.“
Záujem osôb na dotknutom území predstavujú pripomienky a námietky podané žalobcom I., žalobcom II. ako aj samotná petícia, ktorú podpísalo vyše 1660 osôb. Z podaných pripomienok jednoznačne vyplýva, že žalobcovia a dotknutá verejnosť na uvedenom území sú zásadne proti plánovanej výstavbe rýchlostnej cesty.
Podľa § 6 ods. 6 zákona o posudzovaní: „Dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská k oznámeniu príslušnému orgánu do 15 dní od doručenia oznámenia. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k oznámeniu príslušnému orgánu do 15 dní odo dňa, keď bolo oznámenie zverejnené podľa odseku 5.“
Podľa § 6a ods. 5 zákona o posudzovaní: „Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu.“
Podľa § 7 ods. 4 a 5 zákona o posudzovaní: „(4) Ak ide o rozhodovanie, či sa návrh strategického dokumentu bude posudzovať podľa tohto zákona, príslušný orgán prihliada najmä na
a) kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 3,
b) význam očakávaných vplyvov na životné prostredie,
c) stanoviská podľa § 6 ods. 6,
d) výsledky konzultácií vykonaných podľa § 63.
(5) Príslušný orgán rozhodne do 15 dní od uplynutia lehôt podľa § 6 ods. 6 o tom, či sa strategický dokument bude posudzovať podľa tohto zákona. Rozhodnutie musí byť odôvodnené. Príslušný orgán sa v odôvodnení vysporiada so stanoviskami doručenými podľa § 6 ods. 6.“
Podľa článku 2 ods. 1 smernice 2003/35/ES: „Členské štáty zaistia, aby verejnosť dostala včasné a účinné príležitosti zúčastniť sa prípravy a zmeny alebo revízie plánov alebo programov, ktorých vytvorenie sa vyžaduje v predpisoch uvedených v prílohe I.“
S týmto cieľom zaistia, aby:
b) verejnosť bola oprávnená vyjadriť pripomienky a stanoviská, ak sú ešte otvorené všetky možnosti, pred uskutočnením rozhodnutí o plánoch a programoch;
c) pri uskutočňovaní rozhodnutí boli riadne vzaté do úvahy výsledky účasti verejnosti;“
Žalovaný ako príslušný orgán vo svojom rozhodnutí nedostatočne prihliadol na význam vplyvov plánovanej výstavby rýchlostnej cesty na životné prostredie. Neuvedomil si, že uskutočnením stavby môže byť ohrozená existencia kúpeľov celosvetového významu. K podaným stanoviskám verejnosti uviedol, že: „Verejnosť sa v priebehu zisťovacieho konania k zverejnenému oznámeniu nevyjadrila.“ Rovnako nevykonal konzultácie ako to požaduje § 63 zákona o posudzovaní, keď verejnosť mala len možnosť nahliadnuť do spisu v termíne určenom v oznámení Mesta Sliač. Žalovaný si tak nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z vyššie uvedených ustanovení právnych predpisov.
Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“
Je zrejmé, že žalobca I. a žalobca II. boli rozhodnutím žalovaného dotknutí na svojich právach tým, že žalovaný si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 7 ods. 4 a 5 zákona. Žalovaný sa nevysporiadal a neprihliadol na podané námietky žalobcu I. a žalobcu II. pri posudzovaní strategického dokumentu na životné prostredie.
Uvedeným postupom žalovaného boli žalobca I. a žalobca II. ukrátení na svojich právach pripomienkovať a namietať resp. sa vyjadriť k predloženému strategickému dokumentu a brániť tak základné práva ustanovené v článku 44 Ústavy Slovenskej republiky.
Žalovaný žalobcovi I. a žalobcovi II., resp. zainteresovanej verejnosti reprezentujúcej obyvateľov dotknutého územia, odňal právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR.
Žalovaný pri vydávaní rozhodnutia konal v hrubom rozpore so zákonom. Rozhodnutie žalovaného považujeme za nezákonné a vecne nesprávne.
Na základe toho žiadame, aby správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného v celom rozsahu.
Z dôvodu, že na konanie podľa § 7 zákona o posudzovaní sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, a ako to vyplýva aj z poučenia napadnutého rozhodnutia, voči rozhodnutiu žalovaného sa nie je možné odvolať. Jediný spôsobo, ktorým je možné dosiahnuť nápravu vydaného rozhodnutia je žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa § 247 Občianskeho súdneho poriadku.
Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie je v rozpore s právnym poriadkom, je vecne nesprávne, žalobca I. a žalobca II. využívajú právo podľa článku 9 ods. 2 a 3 dohovoru, článku 10a smernice 85/337/EHS a touto žalobou napádajú vecnú ako aj procesnú stránku predmetného rozhodnutia.
VII.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadame, aby súd po skutkovom a právnom posúdení veci vydal tento
rozsudok
Súd zrušuje rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Zvolen zo dňa 18.07.2013, č. j.: A/2013/00876/Rozh/Mar a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi I. a žalobcovi II. trovy konania.
V Sliači, dňa 11.09.2013 JUDr. Maroš Uhaľ
Obyvatelia pre Sliač, o. z.